Ušiť kroj nie je zložité, ale vyžaduje si to čas a trpezlivosť. Takže pokračujeme ďalším kúskom, ktorý už môže byť aj na parádu 
Spodnička – spodná sukňa, spodník, kinteš, kasanica, bilota, fodráš, atď. … mala za úlohu „podporiť“ vrchnú sukňu, aby pôsobila bohato. Väčšinou ju šili bielej látky, ale napr. pod Tatrami može byť červená, na východnom Slovensku tiež z pestrých kvetinových látok. V niektorých oblastiach mávali ženy a dievčatá aj viac spodničiek – poznáte pesničku „Sedemdesiat sukien mala“… Viac informácií nájdete v knihách, ale aj v Encyklopédii ÚĽUVu.
Potrebujeme: (väčšinou) bielu bavlnu/plátno, čipky široké niekoľko cm. Použiť môžeme podobne ako v minulosti aj staršiu plachtu alebo rôzne zvyšky.
Základný strih je obdĺžnik, ktorý môžeme zošiť z viacerých dielov. Spodnička býva o pár cm kratšia ako je vrchná sukňa, väčšinou má okolo 50 – 60 cm podľa výšky postavy. Šírka je 2 – 4 m, niekde aj viac. Čím je spodný obvod väčší, tým je spodnička bohatšia, ale aj náročnejšia na šitie, lebo sklady/nazberanie je hustejšie. Spodničku šijeme podobne ako cudničku: začistíme okraje, zošijeme bočné švíky, prišijeme na spodný okraj čipku (môžeme ju aj nazberať), príp. môžeme spodný okraj aj viac ozdobiť výšivkou, našitými stuhami, vlnovkami a pod., vypracujeme tunel a vtiahneme gumu. Pod Tatrami sa biele spodničky bohato zdobili červenou a červené čiernou výšivkou, Najznámejšie a najkrajšiu sú z Važca. Podobne ako cudnička, aj spodnička môže mať namiesto gumy vtiahnutú šnúrku. Je to jednoduchšie na ušitie. V minulosti sa spodničky šili do pevného pása – látka sa nazberkala a všila do pevného pruhu látky „obalku“. Uväzovala sa napevno šnúrkami a tak tvarovala dievkam štíhly pás 
Spodničku pred nosením ešte naškrobíme a vyžehlíme – musí predsa držať tvar sukne.
