Cudnička a spodnička sú hotové, tak môžeme pokračovať ďalej 
Sukňa má byť krásna a najkrajšia, keď sa točí! Vyberieme si látku – mrkneme, aká sa používala v našom regióne v Encyklopédii ÚĽUV. Môže to byť plátno, modrotlač, keper, kartún, brokát, potlačená bavlna… Slovenské sukne sú bohaté, široké, takže budeme potrebovať 2 obdĺžniky dlhé 1,5 – 2,5 m a široké podľa dĺžky sukne. Dĺžka sukne bola väčšinou tesne pod kolená, ale niekde sú aj dlhšie. Ešte treba pripočítať z každej strany 2-3 cm na švíky a záložky. Začistíme okraje cik-cak stehom. Jeden bočný švík(pravý) zošijeme. Ak máme na niektorom konci tkaný okraj látky, orientujme ho k pásu – hornému okraju. Potrebujeme ešte kúsok látky na pás – dlhý podľa obvodu pásu + 2 cm, šírku vypočítame 2x šírka hotového pásu + 3-4 cm na založenie a tiež všetko začistíme cik-cak stehom po obvode. Väčšina sukní má pás široký aj 10 cm, pekne to vytvaruje postavu 
Ďalej potrebujeme keprovku – pevnú bavlnenú stuhu, ktorou budeme sukňu v páse uväzovať – šírka 1-1,5 cm, dĺžka 2-3 m, farba ladiaca s farbou sukne.
Teraz si sukňu vyšijeme a vyzdobíme. Výzdoba sukne sa opäť riadi podľa regiónu. Niekde sa sukne vyšívali, inde na ne prišívali rôzne stuhy: vyšívané, taftové poskladané do trojuholníkov, saténové, hadovky, zamatky, leonské pásiky… milióny možností. Prišívanie stúh asi vysvetľovať netreba, na výšivku si treba nájsť predlohu a kopec času. Zaujímavé sukne sú na Horehroní, s tzv. podbitím. Na spodný okraj modrotlačovej sukne prišijeme asi 15 cm široký pás červeného plátna (bavlny) a zažehlíme ho tak, aby asi 1 cm trčal a vytváral na spodku červený pásik. Inde sa na sukniach robili vodorovné zámiky. Šitie je jednoduché, len treba pridať k dĺžke sukne látku na zámiky – 2x šírka zámiku x počet zámikov.
Tak poďme na samotné šitie.
Rozmeranie skladov Máme dlhočizný vyzdobený pruh látky. Na hornom okraji si vyznačíme sklady. Tu som robila 1,5 cm a 1 cm, ale môžte si spraviť aj iné šírky skladov napr. podľa vzoru alebo len tak od oka. Dá sa to aj vypočítať podľa obvodu pásu, šírky skladov a dĺžky látky. V minulosti sa sukne dávali plisovať, niekde sa sklady zažehlovali. Takáto sukňa je náročnejšia na údržbu, ale vyzerá perfektne. Robiť krojovú sukňu na gumu sa dá len pre malé dievčatá alebo z veľmi tenkých materiálov. Pri bohatom spodnom obvode guma neudrží váhu látky. Ak spodný obvod bude menej široký, sukňa už nebude taká krásna.
Skladanie a našpendlenie záhybov Toto je najpipľavejšia časť: skladanie a špendlenie (príp. ručné stehovanie). Ak máte našpendlené všetky sklady, zmerajte, či sedí obvod pásu. Nech vás nenapadne sklady rozobrať a posúvať o milimetrík! Prebytočnú látku odstrihneme, ak nejaký cm chýba, popustíme rovnomerne po celom obvode zopár skladov. V minulosti sa predná časť sukne pod zásterou neskladala a väčšinou bola z nejakého zvyšku, veď ju aj tak nebolo vidieť.
Fixovanie skladov páskou a pridanie keprovky Asi 5 cm od okraja si sklady zafixujeme maliarskou páskou. Na pás so záhybmi si prišpendlíme keprovku a všetko prešijeme. Prešívame po okrajoch keprovky, ak je širšia, môžme pridať ešte jeden švík stredom.
Zašitie skladov do pásu Teraz vypracujeme pás ako pri každej inej sukni. Okraje pásu pekne založíme dovnútra, ale keprovka musí ostať trčať, ňou si budeme sukňu uväzovať, ako vidno na poslednom obrázku. Kúsok látky, do ktorej schováme sklady, sa volá aj obalok. Toto označenie sa používa nie len pri sukni, ale aj pri zástere a blúzke (rukávcoch, oplecku).
Dokončenie Zošijeme ľavý bočný švík asi 10-15 cm pod zaväzovaním. Založíme spodný okraj. Ak je sukňa z plátna, je dobré ju naškrobiť. Potom už len vyžehlíme a môžme ísť na tancovačku.
